S Hakanom som sa prvý krát stretol v ruskej Samare v roku 2007. Neskôr to bolo veľa iných krajín a napriek tomu, že Hakan je moslim a ja ateista, rozumeli sme si skvele a dodnes sme v kontakte. V Samare som si občas z neho robil srandu, keď si kúpil pivo, ale nikdy nepil pred zotmením. „Čo Hakan, Alah by ťa videl po svetle?“ „Leck mich am Arsch, Arschloch“ […]

Do Novosibirsk som sa dostal začiatkom roku 2008 vo vrcholiacej ruskej zime. Až vtedy som nadobro pochopil u nás známu frázu „zima ako v ruskom filme“. Teploty denne klesali k mínus 30, cez deň sa nijak nestihlo otepliť, sibírsky vietor prefúkal človeka až na kosť, a hneď mi došlo, že v štandartnom europskom zimnom oblečení tam budem klepať kosu. Hneď v prvé dni […]

Prvou krajinou z bývalych sovietskych republík ktoru som navštívil, bola Ukrajina. V škole som sa síce učil ruštinu, ale keď ma odchytili na miestnom letisku uniformovaní muži, nerozumel som im skoro ani slovo. Tvárili sa milo a prívetivo, akurát, že som nemohol odísť z kancelárie v ktorej ma držali. Mohol som však kontaktovať kohokoľvek som chcel. Samozrejme som sa obrátil […]

V roku 2007 som dostal niekoľko zákaziek v Angole, naozaj som mal tejto krajiny už plné zuby. V tom čase som si myslel, že horšie miesto na zemi neexistuje, taký bordel, aroganciu, zášť a doslova rasizmus zo strany čiernych som predtým nezažil. Rovnako som nezažil tak nebezpečné miesta, kde vám kvôli hodinkam sú schopní odťať ruku mačetou od predlaktia. Neskôr som zistil, […]

Keby som chcel chronologicky písať jednu krajinu za druhou ako išli v poradí, musel by som si to písať a to by bol už román a nie denník. Napriek tomu začnem prvou krajinou, ktorú som navštívil pracovne. Tu som postupne začal spoznávať svet, aj sa zaťal učiť, ako mu rozumieť. Po absolvovaní povinných školeni v nemeckom Rosenheime som dostal prvú zákazku v Južnej Afrike v […]