mayo

V roku 2007 som dostal niekoľko zákaziek v Angole, naozaj som mal tejto krajiny už plné zuby. V tom čase som si myslel, že horšie miesto na zemi neexistuje, taký bordel, aroganciu, zášť a doslova rasizmus zo strany čiernych som predtým nezažil. Rovnako som nezažil tak nebezpečné miesta, kde vám kvôli hodinkam sú schopní odťať ruku mačetou od predlaktia. Neskôr som zistil, že existujú aj horšie miesta, ale o tom na budúce.

Pred letom do Angoly som musel absolvovať očkovania do exotických krajin, dostávam ich pravidelne, ale vtedy som dostal niekoľko očkovaní naraz, a vikend som stravil vo vysokých teplotách, nasledujúce tyždne v prostredi ako z doby kamennej, mal som Angoly plné zuby a bol som odhodlaný sa tam nikdy nevrátiť. Našťastie moj šéf pochopil, a dostal som od neho „vyrovnanie“ v podobe zákazky na ostrove Mauritius. Zavolal mi s úsmevom, že Mám pre teba raj na zemi. Pôjdeš na Mauritius, máš tam roboty na dva dni, a nasledujúcich 6 týždňov si uži krásy ostrova. Fuuuúú, tak to beriem! Zaslúžim si, no nie?

V tom čase bol môj otec už veľmi chorý, mal rakovinu a pred pár dňami mal menšiu mozgovú porážku, ochrnula mu časť tela, prakticky nehovoril, nemohol sa hýbať.. Mama ho dala do hospicu v Handlovej. V nedeľu večer som sa s ním bol rozlúčiť, nemal som z toho dobrý pocit, vedel som, že už dlho nevydrží. Ibaže som nemal žiadnu možnosť to zmeniť, musel som do práce a dúfal, že otec prežije aspoň kým sa vrátim.

V pondelok večer som letel do raja, na Mauricius, na ktorý som sa neskutočne tešil a plánoval si to tam užiť. Kolega, ktorý tam mal byť so mnou bol černoch Alex z Kene, neskôr som zistil, že je to inteligentný chlap, vzdelaný, na rozdiel od analfabetov z Angoly. Všetko by bolo ako v raji, keby..

Heaven and Hell Mauritius

Do Port Louis som priletel v utorok ráno. Ešte som ani nevystúpil z lietadla, keď mi zvonil mobil, volala mi priateľka a so slzami v očiach, aj v hlase, mi stručne oznámila, že ON zomrel.. Hmm.. V prvom momente ma ani nenapadlo, o kom hovorí, musel som jej zložiť, čakali ma prehliadky na letisku a pri tom sa nedá telefonovať. O hodinu som jej zavolal späť: Kto zomrel? O kom to točíš? „No… tvoj otec..“ Oblial ma studený pot. Neskôr som sa dozvedel, že zomrel ešte v nedeľu večer. Raj na zemi sa zrazu zmenil na peklo. Ako sa dostanem domov na otcov pohreb? Stihnem to? Má to vôbec význam? Všetky otázky ukončila SMS od brata: Mama povedala, že to chápe, že nestihneš domov, pochováme otca bez teba..

No do riti.. Jasné, nestihol by som to, kym by som sa dostal domov by bol koniec týždňa. Večer som si kúpil sviečku a v hotelovej izbe zapalil v okne. Smutil som, ale ani som nevedel nad čím vlastne? Nad smrťou otca? Ano, ale bola to otazka času, vedel som že už veľa nedožije. Nad žiaľom mojej matky? Ano, ale krátko pred otcovou smrťou chcela po mne 30 tisíc korún, vraj našla nejakého zázračného liečiteľa, a ja som odmietol zaplatiť. Mama sa na mňa naštvala, neskôr po otcovej smrti ma vydedila, a všetok majetok odkázala mojej sestre a bratovi. Nemám a nikdy som jej to nemal za zlé, ale mal som, a vždy budem mať na to svoj názor. A tak mi asi najviac vadilo, že z neba sa mi stalo peklo. Ano, ľutoval som sám seba, že všetky sny sa mi zrazu rozplynuli. Priletím do raja, a zrazu sa ocitnem v pekle? Tak to nie. Akokoľvek mi bolo ľuto otcovej smrti, maminého žiaľu, a citil som s celou rodinou, musel som sa odosobniť! Môžete ma odsúdiť a kľudne aj popraviť. Som na ostrove v raji, a nehrozí aby som si ho aspoň trochu neužil!!!

Alex, ideme na pláž!!!!

V praci to naozaj bolo na krátko, s Alexom sme v pohode vyriešili všetko za pár hodín a dalšie dni sa v robote nudili minimálne 8 hodin každý deň. Až do piatku. V piatok, keď už zo mňa ako tak opadli emocie, vravím Alexovi: Poď, ideme na pláž, dáme si pivo, zrelaxujeme.. Alex na mňa vyvalí oči: „Šibe ti? Ja som čierny! “ „No a? Veď práve pre to, ja som biely ako ľalia. „Daj si ruku na moju hlavu a uvidíš sám, aká je rozpálená.“ Jasné, aj čierne auto je viac horúce ako biele.. Ma to nikdy nenapadlo, že čierni majú väčší problém ísť na slnko ako bieli. Tak sme sa s Alexom cez deň, kým svietilo slnko rozdelili, a večer po zotmení znova zišli. Netušil som, čo robí Alex keď nie sme spolu. Doplo mi to, až keď volal svojej žene, že ho v noci okradli, a má stopnúť jeho všetky karty, bankomatové aj SIM, zmizli mu tuším tri telefony. 🙂 Mal som z toho srandu, až kým sa o pár rokov nestalo niečo podobné aj mne.

Na Mauritiuse som zostal skoro do vianoc, a napokon som rád, že som spoznal ostrov, ktorý som denne prejazdil krížom krážom, z jedného pobrežia na druhé tam a späť, dostal som sa na miesta, kde nikdy žiadny turista nevkročí. Okrem iného som si všimol, že RAJ je len na pobreží kde sú plne hotely turistov, vo vnutrozemí ľudia živoria na malých políčkach, a denne prežívajú svoje PEKLO. Už nikdy si nebudem žiadnu krajinu idealizovať, to čo pre niekoho je nebom, pre ineho je peklom..

PS: Na pamiatku všetkým ktorí zomreli a chýbajú nám. A nie len príbuzní a známi, ale aj tí, ktorých sme mali radi.

Ronnie James Dio, Black Sabbath – Heaven and Hell, 1980

They say that life’s a carousel
Spinning fast, you’ve got to ride it well
The world is full of kings and queens
Who blind your eyes and steal your dreams
It’s Heaven and Hell..