mayo

Do Novosibirsk som sa dostal začiatkom roku 2008 vo vrcholiacej ruskej zime. Až vtedy som nadobro pochopil u nás známu frázu „zima ako v ruskom filme“. Teploty denne klesali k mínus 30, cez deň sa nijak nestihlo otepliť, sibírsky vietor prefúkal človeka až na kosť, a hneď mi došlo, že v štandartnom europskom zimnom oblečení tam budem klepať kosu. Hneď v prvé dni som obehol niekoľko obchodov s oblečením, a obliekol sa ako domáci „sibirčan“. Zima tam trvá dlho, ešte začiatkom mája boli denné teploty pod bodom mrazu, zaujímave ale bolo pozorovať miestné dievčatá, ktoré sa neriadili teplotami, ale dátumom v kalendári. Na prvého mája už nabehli v krátkych sukniach, silonkach a s vysokými čižmami. Pre nás chlapov prijemná zmena, tie baby ale museli trpieť ako Job, stále bolo cez deň vonku mínus päť. Zrážky snehu sú tam podobné ako u nás na Lomnickom štite, a odpratávať ho ani vlastne nemá zmysel. Ale hlavne nieje kam, Novosibirsk nemá podobný systém ako Moskva, kde stovky naklaďakov vyvážajú sneh za mesto. Tu sa len postupne utlačí a je z neho riadna vrstva ľadu. Rusi používajú v zime pneumatiky s kovovími hrotmi, keď sa sneh a ľad na jar stopí, diery na ceste sú ako v ementále. Napriek tomu, že po týchto cestách je problém jazdiť aj s SUV, mnohí novosibirčania si doprajú športové Porsche, Lambo, alebo Ferrari. Ibaže si k nemu kúpia aj kamion, ktrorým si odvezú svojho tátoša niekde za mesto, alebo na letisko, a tam sa možu na šporťákoch povoziť. Nie všetci asi majú aj na kamion, a tak nieje vzácnosť stretnúť v centre mesta napriklad Porsche. Koľko im ale také auto vydrží mi nieje známe. Ja osobne by som po Novosibirsk so šporťákom nejazdil, ani keby som mal miliony nazvyš. Disciplína ruským vodičom rovnako ako ukrajinským nič nehovorí, každý sa tlačí dopredu, obieha sa zprava, zľava, bolo mi ale divné, že som videl relatívne málo nehôd. Hlavne po tom, čo na YT sú stovky kamerových záznamov z ruských ciest. Rusko je jedna z mála krajín, kde máme zakázané šoférovať. Presúvame sa taxíkmi, metrom, občas aj autobusom. Taxíkom môže byť hociktoré auto, ani tí, ktorí sa živia ako taxikári nemajú označenie TAXI. Funguje tu ale aj systém zamávania na auto. Jednoducho naznačíte okoloidúcim autám, že potrebujete odviesť a nájde sa veľa ochotných vodičov, ktorí vás za mierny poplatok zavezú kam potrebujete. Dnes už samozrejme doba pokročila, aj v Rusku existuje Uber, a aplikáciou si zoženiete najbližšie idúce Uber auto, rusi ale tento systém už mali pred 15-timi rokmi, a aj my, cudzinci sme sa ho naučili používať.

Pre europana z pevninskej časti europy je tiež určite divné vidieť toľko aut s pravostranným riadením, dovezené väčšinou z Japonska. Tiež to nepridáva na bezpečnosti cestnej premávky. Popravde som sa divil tým ľuďom, ako tam môžu žiť. Do najbližšieho vačšieho mesta (Omsk) je to autom 8 hodín, lietadlom viac ako hodinu. Myslím,, že aj keď sú v Novosibirsk početní milionári (v dolaroch, nie v rubľoch), väčšina obyvateľov mesto nikdy neopusťí, respektíve raz za rok na „dáču“. V roku 2008 som tam strávil 5 mesiacov, a niekoľko krát som sa tam neskôr vrátil na kratšie projekty. Žiť by som tam ale nemol, ani keby mi za to platili.. 🙂